Zverejnené 07.06.2023

  Lukáš Holásek

  Jakub Mrocek

Medveď hnedý (Ursus arctos)

Medveď hnedý (lat. Ursus arctos) je najväčšia šelma žijúca na Slovensku. Dospelé samce môžu mať hmotnosť cez 250 kg a dĺžku tela až 2,3 m. Krátkodobo dokážu vyvinúť rýchlosť až 60 km/h a za jeden deň niekedy prejsť aj desiatky kilometrov.

Medveď hnedý (Ursus arctos)

Prehľad článku

Koľko medveďov žije na Slovensku?

Na Slovensku bola populácia medveďa hnedého podľa genetickej analýzy odhadnutá na 1 256 jedincov v pomere pohlavia 60 : 40 v prospech samíc. Počet medveďov bol stanovený na základe analýzy neinvazívnych vzoriek (trus, chlpy), z ktorých bola izolovaná DNA. Výskym viedol v rokoch 2013 - 2014 emeritný profesor Ladislav Paule z Technickej univerzity vo Zvolene.

Mohlo by vás zaujímať

Čo robiť pri strete s medveďom? Ako sa mu vyhnúť?

Výskyt

Na Slovensku sa medvede vyskytujú na približne jednej tretine rozlohy územia (16 300 km2). Ich trvalý výskyt je najmä v pohoriach na severe Slovenska - Vysoké Tatry, Nízke Tatry a Belianske Tatry a stredného Slovenska - Veľká a Malá Fatra, Strážovské vrchy, Poľana, Vtáčnik a Slovenské Rudohorie. Stálu populáciu nájdeme aj vo východných Karpatoch - Poloniny. V poslednom období je možné stretnúť medvede výnimočne aj na západe alebo juhu Slovenska. Najčastejšie sa jedná o mladé jedince, ktoré v čase disperzie ešte nemajú definovaný vlastný domovský okrsok. 

Spôsob života

Medveď hnedý žije samotárskym spôsobom života. Výnimkou sú vodiace medvedice s mláďatami a dospelé medvede v čase párenia. Po osamostatnení sa môžu istý čas spoločne zdržiavať aj mladé medvede z rovnakého vrhu.

Aj keď medvede vedú spravidla samotársky spôsob života, v prípade dostupnosti bohatého zdroja potravy sa môžu na malom území koncentrovať a navzájom sa tolerovať aj viaceré medvede rôzneho veku. Typickým príkladom sú semenné roky buka alebo dozrievanie kukuričných polí, kedy sa môžu v jednej lokalite sústreďovať medvede zo širokého okolia.

Medveď hnedý (Ursus arctos)

Zloženie potravy: čím sa živia medvede?

Medveď hnedý je oportunistický omnivor, teda všežravec živiaci sa mäsitou aj rastlinou potravou.

Potrava medveďa hnedého je v podmienkach slovenských Karpát tvorená prevažne rastlinnou zložkou, mení sa však v závislosti od nadmorskej výšky, ročného obdobia a biotopu.

Medvede vyhľadávajú najmä ľahko dostupnú potravu, ako sú: byliny, trávy, semená, hmyz alebo uhynuté zvieratá. Okrem kadáverov sa väčšie stavovce v potrave medveďa objavujú skôr výnimočne a to najmä v zimnom období, kedy môžu medvede aj aktívne loviť. Okrem prirodzenej potravy medvede konzumujú aj antropogénnu potravu, najmä rôzne poľnohospodárske plodiny, alebo kukuricu používanú na vnadenie diviačej zveri.

Medveď hnedý je všežravec, živí sa prevažne rastlinnou potravou.

Hypofágia a hyperfágia

Počas roka sa nemení len zloženie medvedieho jedálnička, ale aj množstvo potravy, ktoré medveď konzumuje. Najmä na jar je príjem potravy znížený (hypofágia), v priebehu leta sa postupne zvyšuje a na jeseň je príjem potravy najvyšší (hyperfágia). Zvýšený príjem vysokoenergetickej potravy (bukvice, žalude) je u medveďov v jesennom období spôsobený potrebou vybudovať si dostatočné tukové zásoby pred zimným spánkom. V tomto období dosahujú medvede najvyššiu hmotnosť.

Pobytové znaky medveďa: stopy, trus a medvedí strom

Najbežnejšie a najčastejšie vídané pobytové znaky medveďov sú rozhodne medvedie stopy, trus a medvedie stromy.

Stopa medveďa

Stopa medveďa má oválny tvar a je tvorená odtlačkom pätného mozolu, pred ktorým je v závislosti od podkladu odtlačených 4 - 5 prstov spolu s dlhými pazúrmi. Najčastie sa jedná o odtlačok prednej laby. V závislosti od veľkosti medveďa môže mať predná stopa šírku viac ako 15 cm (veľké medvedie samce). Odtlačok zadnej laby vzniká menej často najmä v mäkkom podklade, kedy môže pri veľkých jedincoch dosahovať stopa dĺžku až 30 cm.

Stopy medveďa.

Trus medveďa

Trus medveďa má najčastejšie tmavú farbu a valcovitý tvar s priemerom 3 - 5 cm v podobe väčšej kôpky. Medvedí trus často obsahuje zbytky potravy, ktorú medveď konzumoval - hmyz, bukvice, ovocie alebo kosti a srsť.

Trus medveďa.

Medvedí strom

Medvedí strom je označenie pre stromy, ktoré medvede využívajú na pachovo-vizuálnu komunikáciu. Najčastejšie sa jedná o ihličnany (smrek, borovica, jedľa, smrekovec), menej často o listnaté stromy (buk, dub). O medvedie stromy sa medvede šúchajú najmä chrbtom a bokom hlavy, pričom na strome zanechávajú svoj pach. Medvedie stromy sú často poznačené záhryzmi a ryhami od pazúrov. Na kôre medvedieho stromu sa veľmi často zachytí aj medvedia srsť.

Medvedí strom.

Zimný spánok: kedy medvede spia?

Medvede sa na zimný spánok ukladajú v neskorej jeseni. Začiatok hibernácie určuje nadmorská výška, snehová pokrývka a dostupnosť potravy. V závislosti od pohlavia a veku jedinca je dĺžka zimného spánku spravidla 1 - 4 mesiace. Najkratší čas trávia v brlohu dospelé medvedie samce. Najdlhšie v brlohoch ostávajú gravidné medvedice, ktoré v brlohu rodia mláďatá (január - február).

U medveďa hnedého sa v prípade hibernácie jedná o nepravý zimný spánok - stav letargie, kedy telesná teplota medveďa klesne na 4 - 5 °C, srdečný tep sa zníži o 75 % a dýchanie sa zníži až o polovicu. Aj napriek týmto fyziologickým zmenám v tele medveďa nedochádza k hromadeniu dusičnanou v krvi (azotemia), ktoré spôsobuje znížená činnosť obličiek. Počas letargie medveď stále vníma podnety z okolia, môže sa prebudiť a opustiť brloh.

Medvedí brloh

Medvede využívajú na brloženie a zimný spánok širokú škálu prostredí a brlohov. Môže sa jednať o podzemné brlohy, ktoré si medveď sám vyhrabe, alebo o rôzne jaskyne, previsy a praskliny v skalách. Medvede môžu taktiež využívať aj povrchové brlohy, kedy na zimný spánok využijú miesto pod vývratom alebo konármi nízko zavetvených ihličnanov.

Plocha medvedieho brlohu býva vystlaná nahryzenými konármi, lístím a machom, ktoré si do brloha medveď sám nanosí. Najmä gravidné medvedice sa na jeseň pri príprave brloha snažia vytvoriť bohatú podstielku pre mláďatá.

Medvedí brloh.

Prečo medvede v zime nespia?

Hibernácia medveďa hnedého je adaptáciou na podmienky prostredia s nedostatkom potravy, ktoré v Karpatoch nastávajú spravidla v zimnom období. Aj napriek tomu v niektorých rokoch medvede nemusia brložiť vôbec a môžu byť aktívne aj v zime. Býva to spôsobené teplým počasím, ale najmä dostatkom potravy, ktorú medvede dokážu nájsť. Najčastejšie sa jedná o semená buka (bukvice) a duba (žalude) počas semenných rokov, kedy stromy vyprodukujú nadpriemerné množstvo úrody. V takých prípadoch môžu medvede potravu vyhrabávať aj v silných mrazoch spod hlbokého snehu.

Medvedia ruja: kedy sa medvede pária?

Obdobie rozmnožovania medveďov sa nazýva medvedia ruja. V závislosti od nadmorskej výšky u nás prebieha medvedia ruja od apríla do júla. V tomto čase sú medvede veľmi aktívne, medvedie samce vyhľadávajú rujné medvedice, s ktorými trávia niekoľko dní, počas ktorých sa medvede pária. O jednu rujnú medvedicu môže prejavovať záujem aj viacero samcov, preto môže byť počas medvedej ruje pozorovaných spoločne aj niekoľko dospelých medveďov.

Párenie medveďov počas ruje.

Rovnako ako medvedie samce, aj medvedica má v čase párenia záujem stretnúť čo najviac medveďov opačného pohlavia. Je to mechanizmus, ktorý sa snaží medvedica využiť na ochranu svojich budúcich mláďat. Keď totiž medvedicu s medvieďatami stretne počas ruje samec, ktorý nie je otcom mláďat, môže mláďatá zabiť, aby sa medvedica dostala opäť do ruje. Pritom samec nemusí byť skutočne otcom mláďat, stačí, že medvedicu podľa pachu pozná a vie, že sa s ňou v ruji páril. U medveďov je totiž známe aj potomstvo od viacerých otcov, kedy môžu byť v jednom vrhu medvieďatá od viacerých samcov.

Jesenná medvedia ruja

Vo výnimočných prípadoch môže byť medvedí pár pozorovaný aj v jesenných mesiacoch. Takáto situácia môže nastať pri mladých medvediciach, ktoré ešte len pohlavne dospievajú, alebo sa môže jednať o tzv. jesennú medvediu ruju.

Domovský okrsok medveďa hnedého a veľkosť teritória

Veľkosť medvedieho teritória je 100 - 400 km2 a závisí od pohlavia a veku jedinca, dostupnosti potravy a celkových prírodných podmienok v danom biotope.

Treba si však uvedomiť, že označenie ,,teritórium" nie je úplne správne. V prípade medveďov totiž hovoríme o domovskom okrsku (100 - 400 km2), v rámci ktorého sa medveď počas života aktívne zdržuje len v jeho určitej časti - táto časť domovského okrsku sa nazýva teritórium. Počas života sa však medveď môže istý čas zdržiavať aj mimo svojho teritória v inej časti domovského okrsku.

Najväčšie domovské okrsky majú dospelé medvedie samce. Ich priestorová aktivita vrcholí počas medvedej ruje, kedy sú samce aktívne a dokážu za jeden deň prejsť aj desiatky kilometrov.